Mozgovomiešny mok (likvor) (MM)

Mozgovomiešny mok (MM) je vylučovaný do tzv. kraniosakrálneho systému cez choroidálne plexy, ktoré sú primárne umiestnené v bočných mozgových komorách. Tieto plexy sa tiež v menšom množstve vyskytujú v tretej a štvrtej mozgovej komore a v ojedinělých prípadoch aj v ďalších oblastiach meningeálneho membránového systému.

Štrukturálne sa choroidálny plexus podobá distálnym a zberným ľadvinovým kanálikom. Je tvorený jemnými chumáčikmi, ktoré pozostávajú prevažne z krvných kapilár, ale aj z arteriolí a venulí. Tieto chumáčky sú súčasťou intrakraniálneho membránového systému – pia mater, ktorá do komorového systému mozgu vstupuje ako pomyslná výstelka. Všetky chumáčky sú ešte pokryté ependymálnymi epitheliálnymi bunkami. Krvné zásobovanie choroidálních plexov je zaistené z choroidálnych vetiev vnútorných karotíd (arteria karotida interna). Z toho vyplýva, že aj nedostatočné zásobovanie vnútorných krotíd krvou môže vyústiť do zníženej produkcie MM.

Choroideálny plexus nielen produkuje MM, ale taktiež pomáha udržovať stále zloženie tejto tekutiny. Pri vylučovaní do kraniosakrálneho systému prúdi MM z bočných mozgových komôr cez interventrikulárne otvory (Monro foramina) do tretej mozgovej komory. Odtiaľ sa potom cez aqueduct Sylvius vlieva do poslednej, tj. štvrtej mozgovej komory. Zo štvrtej mozgovej komory sa potom tekutina „vylieva“ cez párové foramina Luschka a nepárové Megendie. Vo štvrtej mozgovej komore je prítomný aj choroideálny plexus, aj keď v oveľa menšej miere, než v tretej mozgovej komore. Zo štvrtej mozgovej komory je potom MM odvádzaná do subarachnoideálnych priestorov, cez tri horeuvedené otvory (foramina) a ďalej sa vlieva do centrálního miechového kanálika. MM, ktorá vstupuje do subarachnoideálneho priestoru doslova obmýva mozog, miechu a nervové korene, len tak ďaleko, ako sa rozprestiera obal tvrdých mozgových plien (dura mater). V oblasti chrbtice obal končí v intervertebrálnych otvoroch.

Opätovné vstrebávanie MM do systému žíl je zaisťované pomocou tzv. arachnoideálnej granulácie. Tieto arachnoideálne štruktúry sa nachádzajú v zhlukoch, ktoré sú obklopené vreckom z arachnoideálnej membrány, ktorá prestupuje cez akési póry v durálnej membráne do priestorov žilových splavov (sinusov) mozgu. Veľké množstvo arachnoideálnych granulácií obsahuje horný žilný splav (sinus sagittalis superior). Arachnoideálne granulácie sa nachádzajú aj v prednom (anteriórnom) konci priameho žilového splavu (sinus rectus), tam majú schopnosť znižovať, alebo zvyšovať tlak v žilových splavoch mozgu, rovnako jako meniť rychlost odtoku MM z polouzatvoreného systému durálneho vaku do žilovej krvi.

Ešte stále existuje veľa teórií, ako sa arachnoideálny systém podieľa na odtoku MM do žilovej krvi a žilových splavov mozgu. Pravdepodobne, tu svoju úlohu má polopriepustná membrána arachnoideálnych granulí, ktorá delí MM od žilovej krvi, samozrejme pod vplyvom meniaceho sa osmotického tlaku a ďalších difúznych síl. Teórií je však viac.

Podľa Dr. Upledgera je základnou fyziologickou úlohou MM jej voľný pohyb, nie poškodený, alebo oslabený prúd. Oslabenie toku MM, extracelulárna, alebo intersticiálna tekutina môže na určitej úrovni oslabiť aj mozgovú činnosť. Cirkulácia MM odstraňuje produkty metabolizmu, rovnako ako aj toxíny z mozgových tkanív. MM sa touto svojou funkciou podobá lymfatickému telovému systému. MM doslovne obmýva mozog a tým je akousi protiváhou ku gravitačnej sile. MM slúži tiež k tlmeniu účinkov rôznych nárazov, pádov apod. Taktiež je nositeľom rôznych druhov hormónov a peptidov. PH MM má výrazný vplyv na dychové centrá mozgu a tým aj na rychlost a hĺbku dýchania. Ďalej taktiež ovplyvňuje aj tok mozgovej krvnej cirkulácie

Autor článku: John E. Upledger, D.O., O.M.M., ktorý je zakladateľom Upledger CranioSacral therapy, ktorá nastoľuje optimálne podmienky kolobehu MM a tým aj správnu funkciu CNS.

Z anglického originálu přeložila a upravila Mgr. Helena Toušková, CST - D.

Čítať ďalej...